A čo budeme potrebovať?
15 g sušenej šalvie
20 klinčekov
2 celé škorice
500 ml vody
30 ml vodky

A ako na to?
Do hrnca dáme klinčeky a škoricu, zalejeme vodou a necháme zovrieť, stíšime a na miernom ohni necháme 10 minút povariť. Odstavíme, prisypeme šalviu a necháme 12 hodín lúhovať, najlepšie je si to pripraviť večer a ráno pokračovať. Ráno cez plátno alebo sitko precedíme a pridáme na zakonzervovanie vodku. Ak máme domácu klinčekovú tinktúru, môžeme pridať aj pár kvapiek tinktúry. Ústnu vodu prelejeme najlepšie do sklenenej nádoby a používame ráno a večer po umytí zubnou pastou. Po použití ústnej vody už ústa nevymývame. Ústnu vodu neprehĺtáme, kvôli obsahu alkoholu.
Vďaka obsahu alkoholu nám ústna voda pri izbovej teplote vydrží 3 mesiace, ak ju skôr nespotrebujeme.

Vďaka bylinkám bude mať zase priaznivé účinky na ústnu dutinu. Šalvia dezinfikuje a lieči rany v ústach, škorica ničí baktérie, zabraňuje tvorbe zubného kameňa a tiež dezinfikuje a osvieži dych a klinčeky sú výrazné antiseptikum a pôsobia ako prevencia pred vznikom paradentózy. Dokonca sa v stomatológii používali na znecitlivenie pri zákrokoch.

Túto ústnu vodu môžete použiť pri bolesti hrdla ako kloktadlo.

A ešte jeden tip, takúto ústnu vodu môžete použiť aj ako darček k narodeninám, Vianociam…

Ak ste sa rozhodli používať bylinky pri varení, tu je pár tipov, ako ich použiť a čo s môžete s čím kombinovať. 

Bazalka – hodí sa takmer ku všetkým stredomorským pokrmom. Bazalkou môžete oživiť chuť šalátov, polievok (najmä rajčinovej) alebo cestovín, všade, kde dávate rajčiny, môžete dať aj bazalku. Najlepšie chutí čerstvá. Varením stráca výživné látky. Bazalka je vhodná aj pri redukčných diétach. Môžete ju použiť aj namiesto žuvačky na osvieženie dychu.

Borák ma chuť podobnú uhorke, korenistú a osviežujúcu. Preto sa používa k dochuteniu šalátov – hlávkových a uhorkových, kapustovej zeleniny, polievok, hríbov. V uhorkovom šaláte im môžete dokonca nahradiť uhorky. Pri varených pokrmoch pridávajte borák až tesne pred dovarením, aby nestratil arómu. Borák posiluje činnosť srdca a pôsobí ako diuretikum.

Estragón má vysoký obsah esenciálnych olejov, kvôli ktorým má trpkú chuť. Povzbudzuje chuť do jedla. Rýchlo vädne, preto sa musí hneď spracovať. Hodí sa k šalátom, rybám a hydine. Je typický pre francúzsku kuchyňu. Nesmie sa variť.

Kerblík (trebulka) stimuluje metabolizmus, čistí krv a detoxikuje. Je vhodný do jemných polievok, hodí sa k jedlám z vajíčok a hydiny, do bylinkového masla, tvarohových nátierok. Do jedla sa pridáva krátko pred servírovaním.

Koriander je typická bylinka pre ázijskú kuchyňu, má podobnú chuť ako aníz. Hodí sa k pokrmom z woku, podporuje chuť do jedla a zmierňuje nadúvanie. Semená koriandra môžeme použiť na prípravu rajčinových omáčok, na dochutenie napríklad jablkového koláča alebo džemov. Môžeme použiť dokonca aj koreň koriandra, tak isto ako koreňovú zeleninu.

Kôpor – má upokojujúci vplyv na nervy, povzbudzuje chuť do jedla a zmierňuje tráviace ťažkosti. Kôpor sa ideálne hodí k uhorkám, rybám, morským plodom, ku koreňovej zelenine, karfiolu, kapuste a dokonca aj k vajíčkam. Kôpor pridávajte k vareným jedlám až nakoniec, varením sa stráca aróma. 

Ligurček nazývame aj maggi korením, používa sa hlavne na dochutenie polievok a dusených pokrmov. Kvôli trošku horkej chuti pripomína celer. Veľmi dobre harmonizuje s cesnakom. Pomáha pri plynatosti a lieči reumatizmus. 

Majoránka nemôže chýbať v žiadnej pašteke, fašírkach alebo zapekaných zemiakoch. Hodí sa aj k pečenému a grilovanému mäsu. Majoránka urýchľuje trávenie a podporuje obranyschopnosť organizmu. 

Marinka voňavá má ukľudňujúce účinky a pomáha pri poruchách spánku. Ale mal by sa dávkovať opatrne, pri predávkovaní môže spôsobiť bolesti hlavy. Používa sa hlavne do nápojov, napríklad májové bowle.

Mäta sa hodí k dezertom, ale aj k mäsu a rybám s jogurtovou omáčkou. Esenciálne oleje z mäty stimulujú tok žlče a upokojujú žalúdok a črevá.

Medovka lekárska chutí vo všetkých jedlách, ktoré by sa mohli ochutiť citrónovou šťavou. Môže sa použiť na pečené alebo grilované mäso, do šalátov, omáčok, polievok, ale aj na koláče alebo do tvarohu. Čaj z medovky sa používa pri bolestiach hlavy a zubov. Používa sa aj do mastičiek na herpes.

Medvedí cesnak – chutí takisto ako cesnak, akurát človek po ňom tak nesmrdí. Je mnohostranne použiteľný. Ak do nejakého jedla pasuje cesnak, bude chutné aj s medvedím cesnakom. Môžete z neho urobiť aj pesto.

Oregáno má horkú, mierne pikantnú chuť, využíva sa hlavne v talianskej a gréckej kuchyni. Môžete ho použiť na dochutenie šalátov, mäsa, zemiakov, ryže, polievok, rajčinových jedál a hlavne na pizzu. Podporuje chuť do jedla a ukľudňuje nervy.

Palina je ideálna bylina pre tučné jedlá. Podporuje optimálne spaľovanie tuku.

Pažítka kvôli vysokému obsahu vitamínu C posilňuje imunitu. Patrí k najobľúbenejším bylinkám v kuchyni. Používať by sa mala surová a je vhodná najmä do šalátov a polievok.

Petržlen patrí k najznámejším bylinkám u nás. Hodí sa takmer ku všetkým pokrmom, hlavne k šalátom a polievkam. Vynikajúca je v bylinkovom tvarohu, ale dá sa z nej urobiť aj pesto. Je bohatá na provitamín A, vitamín B1, B2 a C a vápnik. Pomáha tráveniu a prečisťuje krv.

Potočnica lekárska chutí podobne ako reďkovka a hodí sa k mliečnym produktom, vajíčkam a kurčaťu. Obsahuje veľa vitamínu C a podporuje imunitný systém.

Rozmarín by mal znižovať bolesti hlavy, ukľudniť nervozitu a pozitívne ovplyvniť činnosť žalúdka, čriev a žlčníka. Patrí k najznámejším stredomorským bylinkám. Je súčasťou známych provensálskych byliniek. Hodí sa k zemiakom, jedlám zo zeleniny ako aj k rybám.

Rukola chutí korenisto a kyslasto. Jej horké látky povzbudzujú apetít a trávenie. Rukola sa hodí do šalátov, ale aj krátko podusená do rizota alebo cestovín.

Saturejka chutí mierne pikantne a varí sa spolu s jedlom. Dodá strukovinám a duseným jedlám typickú chuť. Posilňuje žalúdok a podporuje trávenie.

Šalvia má korenistú, trochu horkú arómu a z tohto dôvodu by sa mala používať iba striedmo. Používa sa pri zápaloch hrdla. Kvôli svojim éterickým olejom sa hodí najmä k pikantným jedlám. Môžete ho použiť aj pri zelenine, cestovinách alebo pri príprave nápojov. Varením stráca na chuti.

Tymián pomáha pri kašli a bronchitíde. Má korenisto sladkú chuť a až pri varení sa uvoľňuje jeho intenzívna aróma, aj preto by sa mal dávkovať opatrne. Jeho chuť je nepostrádateľná v stredomorskej, talianskej a francúzskej kuchyni.

Žihľava nie je len liečivá bylinka, ale môžeme ju používať aj pri príprave jedál. Ak žihľavu krátko sparíme, bude chutiť podobne ako špenát. Môžete ju použiť všade tam, kde by ste použili špenát. Okrem toho je žihľava bohatá na vitamíny a minerálne soli a podporuje tvorbu krvi.

Jedným zo spôsobov uchovania čerstvých byliniek je aj alkohol. K výrobe takéhoto alkoholu môžeme použiť všetky časti byliniek – korene, kôru, púčiky, listy a kvety. Trvá to len niekoľko dní, kým sa extrahuje chuť. Z koreňov a vetvičiek to trvá dlhšie. Keď už sú bylinky vylúhované, môžeme alkohol precediť cez kávový filter alebo gazu.

Bylinky – sušené alebo čerstvé, čo je lepšie?

Usušené bylinky sa dajú veľmi dlho skladovať, bez toho aby sa pokazili a tým majú výhodu voči čerstvým bylinkám. Ale mali by sme myslieť na to, že časom sa zo sušených byliniek éterické oleje vytrácajú a tým bylinky strácajú svoju typickú arómu. Preto sa musia sušené bylinky skladovať v uzavretých vzduchotesných nádobách. 

Čerstvé bylinky ponúkajú viac arómy. Ak ich ale odtrhnete, musíte ich hneď spotrebovať. Dajú sa ešte zamraziť, napríklad do nádobky na výrobu ľadu. Bylinky nasekáme na drobno, dáme ich do nádobky a zelejeme buď vodou alebo olejom. Nevýhodou takto zmrazených byliniek ale je, že ich nemôžeme použiť na čerstvé šaláty, lepšie je použiť ich na varenie alebo napríklad na bylinkové maslo alebo tvaroh.

Ako si nasušiť bylinky doma?

Ak zbierate bylinky a nespotrebujete ich hneď, môžete si ich nasušiť. Pred sušením bylinky nikdy neoplachujte, aby nezačali plesnivieť.

Zviažte ich do zväzku a otočené opačne ich poveste v suchej, tmavej a dobre vetranej miestnosti. Dávajte však pozor na to, aby boli aj bylinky uprostred zväzku presušené, inak vám bylinky začnú plesnivieť. Keď sa stonky lámu a lístky sa začnú krútiť, tak by mali byť bylinky už usušené.

Nikdy nesušte bylinky na priamom slnku.

Dajú sa sušiť aj na sieťkach rozložené v tenkej vrstve, alebo aj v rúre pri nízkych teplotách – 30 až 40 °C.

Je dobré si bylinky popísať, je možné, že po usušení nebudete vedieť, aké bylinky to sú. Po vyschnutí ich dajte do sklenených uzatvárateľných fliaš, najlepšie tmavých. Takto usušené bylinky sa dajú skladovať asi jeden rok.

Niektoré bylinky môžete ponechať vo zväzkoch aj ako dekoráciu a k prevoňaniu miestnosti, napríklad levanduľu.

Čerstvé bylinky sú korenie všedného dňa, petržlen, pažítka atď. patria k bylinkám, ktoré sa používajú najčastejšie. No nemusia sa pestovať len v záhradke a na jar alebo v lete, aj ten kto nemá záhradku, si môže čerstvé bylinky vypestovať na parapete v kuchyni, a nielen pažítku, ale aj bazalku, tymián, rozmarín, mätu a mnohé ďalšie.

A ako bylinky uskladniť, ak ich máte viac?

Napríklad si môžete urobiť pesto, taliansku klasiku. Originál sa robí z bazalky, píniových orieškov, talianskeho tvrdého syra, cesnaku, čierneho korenia a olivového oleja. Najlepšie chutí čerstvý, ale vydrží aj pár dní v chladničke. Na výrobu pesta môžete použiť rôzne bylinky, podľa toho, akú bylinky použijete, mení sa príchuť pesta. Použiť môžete medvedí cesnak, štiav kyslý, ligurček, petržlen, zádušník, púpavu… Krásnu zelenú farbu si zachováme, ak do pesta nedáme píniové oriešky a syr a nastrúheme ich až na cestoviny. Pesto môžeme oživiť aj kúskom chilli papričky, nedodá pestu len ostrú chuť ale oživí aj zelenú farbu pesta.

Ďalším spôsobom uchovania byliniek sú aj oleje vlastnej výroby. Korenisté oleje si nemusíte len kupovať, ale si ich môžete pripraviť doma. Je to veľmi jednoduché, stačí dať olej, najlepšie olivový a bylinku, ktorú sme si vybrali, do jednej fľaše a nechať zrieť 4 až 6 týždňov. Takto si môžete vyrobiť olej podľa vlastnej chuti. Môžete použiť čerstvé aj sušené bylinky. Ale čerstvé bylinky dodajú oleju viac arómy, pretože pri sušení strácajú éterické oleje.

Podobne si môžeme pripraviť aj bylinkový ocot. Takýto ocot u nás nemá dlhú tradíciu, na ochutenie šalátov sa u nás používal iba biely destilovaný ocot. Ale teraz sa už dá zohnať ocot rôznych príchutí. Takýto ocot si môžete vyrobiť aj doma. Stačí zmiešať vinný alebo jablčný ocot s bylinkami podľa vlastného výberu, na pol litra octu je vhodné použiť asi hrsť čerstvých byliniek. Bylinky umyjete, osušíte, pokrájate na menšie kúsky, vložíte do nádoby, zalejete octom a fľašu zatvoríte. Fľaša sa musí dať do tmavšej, chladnejšej miestnosti na asi 2-4 týždne, sem tam sa premieša. Po vyluhovaní sa ocot precedí cez plátno alebo gazu a skladuje v chlade. Môžete použiť jeden druh bylinky alebo skombinovať viacero byliniek, podľa vlastnej chuti. Vhodné bylinky na výrobu octu sú napríklad bazalka, tymián, cesnak, estragon, kôpor, pažítka, majoránka, rozmarín, šalvia a mnoho ďalších. Takýto ocot sa môže použiť nielen na ochutenie šalátov, ale aj omáčok, majonéz, dresingov…

Bylinky môžeme použiť aj na výrobu sirupov alebo čajov. Najčastejšie sa používajú kvety a listy. Takisto sa môžu použiť sušené aj čerstvé bylinky, pričom platí to isté, čerstvé bylinky sú aromatickejšie a vyzerajú aj lepšie, dekoratívne.