Pohár punču, grogu alebo vareného vína večerom zahreje príjemne telo aj dušu.

Jednoducho vymknite zimný chlad.

Päť druhov prísad

Aj keby mnohí mohli nadobudnúť dojem, vzhľadom na nadmernú konzumáciu, aj tak nemá punč napriek jeho zlopovestnému efektu nič spoločné s anglickým výrazom „punch“ – rana päsťou alebo frčka do nosa. Ide to u indický výraz „pandscha“ – po slovensky niečo také ako „päť“. Pretože presne z toľkých zložiek sa skladá tradičný punč: voda, čaj, arak (ryžový destilát), citrónová šťava a cukor.

Nápoj, ktorého názov pochádza zo 17. storočia, by mal obsahovať teda iba týchto 5 pochúťok – arak, citrón, cukor, čaj a korenie.

Ako čierny čaj sa hodí napríklad assam. Ak nie je inak udané, malo by sa rátať s 12 g – čo je asi 2 polievkové lyžice – čaju na liter vody.

Dôležité je, aby sa punč servíroval síce horúci, ale nie prevarený. Takto totiž stratí dosť zo svojej vône a chuti.

Okrem toho by mali byť poháre, v ktorých sa bude punč servírovať, nahriate, aby punč po naliatí do pohárov nevychladol, aj keď niektoré punče chutia dobre aj studené.

Anglickí námorníci v službách Východoindickej spoločnosti priviezli tento exkluzívny nápoj z Východnej Indie. Medzičasom sa nemusí na výrobu punču používať len arak, ale aj rum.

Apropo rum

Pôvod slova  nie je jednoznačne vysvetlený. Môže to pochádzať z latinského saccharum (cukrová trstina) alebo z anglického rumbustion (= nepokoj súvisiaci s alkoholom). Tiež je možné, že má pôvod zo slova Brum, nápoj, ktorý sa už viac ako tisíc rokov pije v Malajzii alebo zo slova rummer (= veľký pohár na pitie, z ktorého holandskí námorníci pili rum).

Prvá  písomná zmienka o rume pochádza z roku 1654: najvyšší súd v Connecticute rozhodol o zabavení vysokopercentého nápoja z Barbadosu, vo všeobecnosti volaného rum, dilldevil a podobne. V 17. storočí sa značne zvýšil dopyt po cukre v Európe, preto bolo nevyhnutné zvýšenie pestovania cukrovej trstiny aj na karibských ostrovoch. Kolonizátori síce zakázali vývoz alkoholu (=rumu), ale lokálny vojaci mali povolené ho predávať, tak sa dostal rum do obehu.

Niektorí z najlepších druhov rumov pochádzajú z Martiniku. Odtiaľto pochádza biely „rhum agricole“ (z čerstvej šťavy z trstinového cukru a skladovaný v nerezových nádržiach) ako aj tmavý „rhum vieux“ – rum, ktorý zreje rôzne dlho v dubových sudoch. Okrem toho existuje ešte aj Millésimé, alebo Hors d´Age, zmes roôznych druhov rumu. Trés vieux je rum, ktorý dozrieva 10 – 15 rokov.

Old Grog

3. júla 1970 prišlo k historickému medzníku v dejinách Royal Navy. Po 200 rokoch bol oficiálne zrušený denný prídel rumu. Vo vyhlásení British Royal Navy z roku 1687 bolo poznamenané, že každý námorník má nárok na 1 pintu rumu (asi 0,5 litra, neskôr bolo množstvo zredukované na ¼ pinty). Ale už v roku 1740 admirál Edward Veron nechal piť svojich vojakov tento nápoj z Karibiku už len zriedený s horúcou vodou. Spôsobila to nedisciplinovanosť spojená s opilstvom. Keďže veliteľ často nosil teplý plášť grogram (hrubá tkanina z hodvábu a vlny), začali nazývať tento nápoj ako grog. Keď toho niekto veľa vypil, bol jednoducho omámený groggy – vyčerpaný, slovo, ktoré ešte aj dnes vyjadruje pocit vyčerpania.

Základný recept na grog

Grog sa servíruje v špeciálnych grogových pohároch, do ktorého sa vloží sklenená palička alebo lyžička, aby pohár nepraskol pri nalievaní horúcej vody. Pohár sa naplní do 2/3 vriacou vodou alebo čajom a zaleje sa 4 dcl rumu. 2 až 3 kocky cukru dodajú nápoju potrebnú sladkosť. Namiesto rumu sa používa dnes aj gin, arak alebo vínovica. A už stačí pridať iba citrónovú alebo limetkovú šťavu a grog je hotový.

Varené víno

Aj u vareného vína dodáva rum nápoju zahrievací efekt. Tento horúci nápoj na základe červeného vína, so zimnými koreninami ako škorica, koriander alebo klinček, patrí tiež k obľúbeným zimným nápojom.

Ale aj tieto nápoje na zahriatie, či už je to grog, varené víno, by sa mali užívať s mierou.

Blanšírovanie: je zaliatie vriacou vodou alebo krátke ponorenie do vriacej (osolenej) vody a následne schladenie v ľadovej vode.

Používa sa to napríklad:

• aby sa mandle, paradajky, broskyne (príp. paprika) atď. ľahšie ošúpali
• aby sa zelenina (cibuľa, paprika, špargľa) zbavila ostrosti a horkých látok
• aby karfiol, kapusta a kel boli ľahšie stráviteľné
• aby sa dodala zelenej zelenine krajšia príp. čerstvejšia farba
• aby sa kosti alebo hydinové vnútornosti do polievky zbavili nepríjemných pachov a chutí a aby bol vývar číry.

Dusenie: príprava na tuku, masle alebo vo vlastnej šťave, s prídavkom tekutiny alebo vývaru v uzavretom hrnci, bez toho, aby jedlo zhnedlo (zelenina, ryby, mäso, ovocie).

Fritovanie: obalenie mäsa alebo hydiny v múke, rozšľahanom vajci (bez pridanie vody alebo oleja) a strúhanky (najlepšie čerstvo pomletého chleba alebo rožkov) a vysmaženie vo veľkom množstve tuku pri teplote asi 130-180 °C , tak aby mäso plávalo.

Pečenie (v rúre): staršie pece dosahovali priemernú teplotu okolo 130-150 °C, čo viedlo k pomalému jemnému pečeniu. Dnešné rúry dosahujú teplotu 200-250 °C, kvôli čomu sa síce jedlo skôr upečie, zato ale, kvôli vysokej teplote, sa odparí až do 35 % mäsovej šťavy, čím je konečný produkt hnedší ale vysušenejší a scvrknutý. Preto sa odporúča zníženie teploty na nižšiu teplotu, ako to bývalo skôr. Uvidíte: hneď bude lepší chuťový výsledok, ale bude to potrebovať viac času, ako všetko v skutočne dobrej kuchyni. K tomu patrí aj to, že pečienka by mala mať príležitosť „odpočinúť si“, po dopečení (najlepšie pri vypnutej a otvorenej rúre) podľa veľkosti ešte asi 10-15 minút .

Pošírovanie: toto znamená, že jedlo dáme do horúcej, ale nie vriacej vody (môže byt s prídavkom octu) alebo okoreného vývaru a varíme, pokiaľ nie je uvarené. Pošírujú sa hlavne vajcia a ryby, pretože pri vriacej vode by sa koža ryby mohla prasknúť a bielko zraziť.

Príprava nad parou: varenie jedla v horúcej pare, prípadne s prídavkom okoreneného bylinkového mäsového vývaru v zatvorenom hrnci so sitkom. Táto príprava je vhodná pre ryby, zeleninu alebo zemiaky.

Tepelná príprava vo vodnom kúpeli: príprava jedál (napr. čokoláda, žĺtka, polievky, omáčky, prílohy), ktoré sú citlivé na prípravu, treba ich iba roztopiť alebo vymiešať do krémova.

Pre vodný kúpeľ sa používa hrniec zložený z dvoch častí, pričom do spodnej časti sa dá voda, ktorá sa varí, v hornej časti sa pripravuje jedlo, ktoré nepríde do kontaktu s horúcou vodou. Môže sa nahradiť plechovou miskou položenou na hrnci s vriacou vodou.

Varenie: príprava vo veľkom množstve tekutiny a bez tlaku.

Vyprážanie (v panvici): pečenie – smaženie na panvici: rezne, steaky, medailónky a iné kúsky smažené v horúcom masle, masti alebo oleji, bez pridania tekutiny.

Na čo si musím dávať pozor pri nákupe hydiny?

Mladá hydina sa dá rozoznať podľa trochu zdeformovanej hrudnej kosti a farbe nôh. Ak sú nohy svetlé a majú hladký povrch, tak ju môžete pokojne kúpiť.

Ktoré časti rozlišujeme pri hydine?

Prsia: chudé mäso, ktoré je pri správnej úprave veľmi jemné, ale pri dlhom varení sa môže vysušiť.

Stehno: stehno sa skladá z horného a dolného stehna. Musí sa variť dlhšie ako prsia, ale je to jemné a chutné mäso, ktoré nám prepáči aj niektoré chyby pri tepelnej úprave.

Krídla: kvôli malému podielu mäsa nám zostane len chrumkavá koža. Z tohto dôvodu sa pripravujú krídelka v pikantných omáčkach.

Chrbát: keďže na chrbáte je málo mäsa, používa sa hlavne na prípravu polievok. Delikatesou sú kuracie lopatky, ktoré sa nachádzajú na pravo a ľavo od chrbáta.

Kostrč: kvôli tučnému tkanivu sa nehodí ku konzumácii, ak ale hydinu pečiete, neodstraňujte kostrč.

Krk: nevarí sa ako samostatné jedlo, môžete ho použiť na prípravu polievky alebo uvariť so zbytkom kurčaťa.

Na čo musím dávať pozor pri tepelnej úprave hydiny?

Tuk síce nerobí štíhlym, ale u hydiny dodáva jedlu chuť a hydina zostane šťavnatá. Preto vždy keď pripravujete hydinu, neodstráňte všetok tuk pred prípravou, aby ste mäso nevysušili.

Na čo si musím dávať pozor pri pečení hydiny v rúre?

Hydina by sa mala piecť pri konštantnej teplote, až tesne pred dopečením pridajte ventilátor. Polievajte mäso v pravidelných časových odstupoch počas pečenia vlastnou šťavou z výpeku, mäso takto zostane šťavnaté.

Pečte hydinu zo začiatku vždy prsiami smerom dole, až v polke pečenia hydinu prevráťte. Keď už je koža chrumkavá a pri zapichnutí ihly nevyteká krv ale iba voda, je hydina upečená. Či potriete hydinu pred pečením olejom, alebo ju len podlejete vodou do výšky asi 1 cm, závisí na vašej chuti.

Ako zabránim, aby sa morka počas pečenia vysušila?

Hlavne pri pečení morky je treba si dávať pozor, aby sa morka nevysušila. Pred pečením zabaľte morku do kuchynskej utierky, ktorú ste predtým pokvapkali bielym vínom a dajte ju do rúry. Počas pečenia pravidelne polievajte bielym vínom a výpekom z mäsa, tak aby utierka bola stále vlhká. Asi pol hodiny pred dopečením dajte utierku preč, aby sa morka mohla upiecť do chrumkava.

Ako naporcujem hydinu?

Než začnete porcovať hydinu, nechajte ju odpočívať 10 minút pod alobalom. Takto zabráni tomu, aby počas krájania vytieklo z mäsa veľa tekutín.

Prichyťte si hydinu mäsovou vidličkou a prekrojte kožu nad stehnom. Ohýbajte teraz stehno nabok, pokiaľ sa stehnová kosť nezačne uvoľňovať od mäsa. Ostrým nožom alebo hydinovými nožnicami odrežte stehno od hydiny. Krídla oddeľte buď hydinovými nožnicami alebo nožom na mieste, kde je kĺb. Aby ste naporcovali prsia, narežte prsnú kosť po dĺžke. Prsia oddeľte a naporcujte ich asi na 1 cm široké plátky.

AGNOLOTTI  ručne tvarované cestovinové tašky plnené hlavne ricottou a špenátom sú udomácnené najmä v lombardskej, toskánskej a piemontskej kuchyni.

BIGOLI  hrubé špagety, v Benátkach robené z celozrnnej múky.

BUCATINI – takto sa nazývajú všetky špagety, ktoré majú vnútri v strede malý, okrúhly otvor.

CANNELLONI –  cestovinové rúrky, ktoré sú plnené mäsovou, syrovou alebo zeleninovou plnkou a obyčajne trochu podusené s paradajkovou omáčkou a potom zapekané.

CAVATELLI – cestoviny v tvare mušlí

CONCHIGLIE – cestoviny v tvare mušlí

FAGOTTINI – malé plnené cestovinové tašky

FARFALLE – malé cestoviny pripomínajúce motýľa.

FETTUCCINE – rezance, zrolované do malých hniezd.

FRICELLI – špirálové zrolované duté rezance.

FUSILLI – typické špirálové rezance, kedysi sa vyrábali omotaním špagetového cesta okolo ihlice na pletenie, rozlišujú sa podľa regiónov.

GNOCCHI – halušky, ktoré sú vyrobené zo zemiakového cesta a odtlačením vidličky dostanú typický drážkovaný tvar.

LASAGNE – veľké štvorcové listy cesta, buď prírodné alebo zafarbené špenátom, striedavo potreté rajčinovou alebo mäsovou omáčkou ako aj bešamelom, posypané parmezánom a zapečené.

LINGUINE – Úzke zväzky cestovín

MACCHERONI- dlhé duté rezance

ORECCHIETTE – cestoviny udomácnené hlavne v oblasti Apúlie, pripomínajú tvarom malé ucho.

PAPPARDELLE – široké zväzky cestovín

PENNE – šikmo krájané maccheroni

RAVIOLI – štvorcové, drobné cestovinové taštičky, plnené bylinkami, ricottou, špenátom, mletým mäsom atď.

RIGATONI – krátke rebrované rúrky sú bežné  hlavne v oblasti okolo Ríma.

SPAGHETTI – hromadný termín pre všetky pozdĺžne, nitiam podobné cestoviny.

STROZZAPRETI – malé, po dĺžke zrolované cestoviny.

TAGLIATELLE – do hniezda zmotané zväzky cestovín podobné na Fettuccine, sú ale tenšie. Tagliatelle verdi sú farbené špenátom.

TAGLIOLINI / TAGLIARINI – najtenšie a najjemnejšie cestoviny.

TORTELLINI – prstencové cestoviny, plnené parmskou šunkou, teľacím mäsom alebo bylinkovými zmesami.

ZITI – hrubé Maccheroni

Starostlivo si premyslite, čo chcete variť, čo všetko k tomu budete potrebovať a či máte naozaj všetky prísady doma. Aby ste nemuseli utekať do obchodu, keď už budete mať jedlo rozvarené.

Skontrolujte si, či ste správne oblečení a učesaní. Znie to síce vtipne, ale nie je to tak. Dlhé, rozpustené vlasy alebo široké rukávy môžu byť pri mixovaní alebo nad varení na plynovom sporáku nebezpečné. Preto je lepšie aj z hygienických dôvodov si vlasy zopnúť a obliecť sa trošku prakticky, tak, aby ste sa mohli aj zašpiniť.

Vytvorte si priestor na pracovnej ploche. Keď budete chcieť naservírovať špagety na tanier, už nebudete mať čas, aby ste si urobili miesto.

Vopred si prichystajte všetky prísady, ktoré budete potrebovať. Keď bude olej horúci, musíte už mať slaninu nakrájanú a cesnak ošúpaný. Dajte si každú prísadu buď na malý tanier alebo do malej misky. Profi kuchári tomu hovoria „Mise en place“ teda asi „všetko na mieste“ a prikladajú tomu veľký význam.

Nezabudnite, kde máte náplaste a skúste byť kľudní, keď sa naozaj niečo nepodarí a pri varení ste sa poranili alebo porezali. Všetko odstavte, sadnite si a zhlboka dýchajte. Po pár minutách bude vyzerať svet lepšie.

Ešte na začiatku si prestrite stôl a pamätajte na to, že aj oči jedia. Aj keď budete jesť sami.

Rozhodnite sa, čo k jedlu budete piť. Keď už budete mať jedlo naservírované v miskách, je neskoro začať odšťavovať pomaranče.

Keď už varíte, pokúste sa veci, ktoré už nepotrebujete, upratať alebo umyť. Všetko čo zaschne, sa potom horšie a namáhavejšie čistí. Ale nestresujte sa kvôli tomu! Varenie by vám malo robiť hlavne radosť.

Po dokončení sa uistite, či ste skutočne vypli všetky horáky, ktoré ste používali. Aby ste nezažili ďalší stres!

Aká je najjednoduchšia metóda, ako pripraviť omáčku?

Najjednoduchší  základ na výrobu omáčky vzniká pri pečení, a to šťava. Pre správnu konzistenciu a chuť sa postarajú kosti, ktoré sa spolu varili a trocha restovanej zeleniny (na kocky nakrájaná cibuľa, mrkva a zeler). Trochu vína, piva alebo pálenky sa môže postarať o dodatočnú príchuť.

Aké existujú metódy, aby sme zahustili omáčku?

Najjednoduchšia metóda ako zahustiť omáčku, je variť ju pri vysokej teplote dovtedy, než sa zredukuje na želané množstvo a konzistenciu. Ďalšou metódou ako zahustiť omáčku, je odobrať trochu omáčky, pridať k nej kyslú smotanu a trochu hladkej múky (všetko v rovnakom množstve), premiešať dobre metličkou a zapracovať do omáčky. Miešanie je dôležité kvôli tomu, aby sa všetko spojilo a nezostali vám tam hrčky.

Čo znamená spojiť omáčku s maslom?

Spojiť znamená v reči omáčok, zahustiť omáčku kúskom studeného masla, pomocou čoho omáčka zhustne a dostane úžasnú chuť. Studené kúsky masla dokážu tekutinu výborne spojiť. Avšak sa takto zahustené omáčky už nemôžu zohrievať.

Ako dodať šmrnc nudnej omáčke?

Použite okrem soli a čierneho korenia napríklad paradajkové pyré alebo horčicu, týmto môže dostať omáčka rafinovanú príchuť.

Ako urobiť omáčku nadýchanejšou?

Polievky a omáčky môžete rozmixovať tyčovým mixérom, týmto sa stanú nadýchanejšími a chutnejšími.

Ako na hovädziu polievku?

Obarte mäso do polievky vriacou vodou a potom schlaďte v studenej vode. Vložte mäso do veľkého hrnca so studenou vodou spolu s celým čiernym korením, bobkovým listom, ligurčekom, muškátovým orieškom a soľou a asi 3 hodiny pomaly varte. Po hodine a pol pridajte polievkovú zeleninu. Hotovú polievku sceďte a dochuťte soľou.

Pozor: Polievková zelenina ako mrkva, pór alebo zeler sa nesmie variť v polievke dlhšie ako hodinu, potom nechutí zelenina výrazne, ak ju chceme ešte použiť do šalátu alebo ju chceme naservírovať s polievkou.

Ako urobiť zápražku?

Najprv si dajte roztopiť do menšieho hrnca trochu masla a pridajte hladkú múku, keď trochu chytí farbu, prilejte buď studenú vodu alebo studený mäsový vývar a prípadne môžete pridať trochu mlieka. Toto nechajte dobre prevariť. Polievku môžete prípadne aj rozmixovať ručným mixérom a dokončite ju závarkou podľa želania.

Koľko času si mám naplánovať pre domácu polievku?

Polievka potrebuje čas. Hovädziu, teľaciu, zverinovú alebo jahňaciu polievku musíte variť 4 hodiny, hydinová polievka potrebuje 3-4 hodiny. Zeleninová, bylinková, hríbová alebo rybacia polievka by sa zase mali variť len maximálne pol hodiny.

Ako sa môžem vyhnúť nepekným mastným okám na polievke?

Kto chce zredukovať obsah tuku v polievke, by mal nechať polievku úplne vychladnúť. Tuk na povrchu polievky stuhne do súvislej plochy, potom ho môžete vybrať.

Čo môžem urobiť s hovädzieho mäsa z polievky?

Ak chcete robiť hovädziu polievku, dajte vždy mäso do studenej vody. Tak sa optimálne vylúhuje „sila z mäsa“ prejde do polievky. Mäso z polievky môžete použiť na eintopf alebo do šalátu. Ak ale chcete mäso jesť ako hlavný chod, vložte ho až do vriacej vody. Tým sa hneď uzavrú póry a mäso zostane šťavnaté. Avšak potom nebude polievka taká silná.

Ako urobím hustú polievku?

Najzdravšie varianty pre hustú polievku sú zelenina (zemiaky, cukiny, brokolica atď.) rozmixovať a dochutiť kyslou smotanou. Pre lepšie zahustenie môžete najprv zmiešať kyslú smotanu s 1 kávovou lyžičkou múky, rozmiešajte ich túto zmes do hladka a až potom pridajte do polievky. Klasika je aj zahustenie polievky pridaním šľahačky , trochou maizeny alebo postrúhaným zemiakom.

Ananás

Plody najlepšie chutia, keď sú odtrhnuté už takmer zrelé a potom hneď privezené k nám.

Ananás sa tak či tak musí rýchlo spotrebovať, lebo veľmi rýchlo podlieha skaze.

Ananás je vtedy zrelý, keď sa vnútorné lístky dajú ľahko vytrhnúť. Aj podľa vône sa dá zistiť, či je ananás zrelý, musí už začínať voňať.

Aby ananás dozrel, nechajte ho pár dní na mäkkej podložke pri teplote asi 15 °C. Pri nižšej teplote sa na ovocí vytvoria nepekné čierne fľaky.

Bobuľové ovocie

Bobuľové ovocie by sa nemalo umývať, iba odtrhať. Inak stráca arómu, šťavu a tvar. Ak už chcete bobule umývať alebo musíte kvôli zašpineniu ovocia, tak si to dajte do sitka, trochu osprchujte a nechajte dobre odkvapkať.

Bobuľové ovocie je veľmi citlivý tovar a malo by sa skladovať, čo možno najkratšie. Vložte ich do chladničky, zabalené do nejakej utierky a zabráňte tomu, aby bolo ovocie niečím pritlačené. Bobuľové ovocie sa dá dobre zamraziť: jednotlivo poukladané na nejakú dosku a zamraziť. Potom ho dajte do uzatvárateľnej nádoby do mrazničky.

Citrón

Citrónová kôra by sa mala používať iba z chemicky neošetreného citróna. Umývaním neodstránite z kôry toxické konzervačné látky. Pred tým, než vytlačíte citrón porolujte ho trochu po pracovnej doske, dá takto viac šťavy.

Ak potrebujete aj kôru aj šťavu, najprv postrúhajte trošku kôry a až potom citrón vytlačte.

Ak potrebujete iba trochu citrónovej šťavy, napichnite citrón hrubou ihlou a citrón trochu stlačte.

Nikdy neskladujte citrón v chladničke, rýchlo sa tam vysuší.

Ďatle

Čerstvo pozberané ďatle sa najprv zmrazia, transportujú do Európy a až pred predajom sa rozmrazia. Mokré obareniny a kvapky cukru na stonke sú znakom dlhého skladovania. Ovocie v optimálnom stave sa dá hneď znova zamraziť. V chladničke vydržia zrelé ďatle 3-4 dni. Nezrelé ovocie sa dá spoznať na svetlohnedej šupke. Po pár dňoch skladovania pri izbovej teplote sú ale určite zrelé k jedlu.

Figy

Najlepšie chutia fialové figy, tie ktoré pochádzajú predovšetkým z Turecka, Talianska, Španielska a Grécka. Zelené figy, ktoré sa u nás ponúkajú v zime nie sú väčšinou aromatické. Zrelé figy by sa mali spotrebovať podľa možností hneď v deň nákupu. V chladničke ich skladujte maximálne 2 dni. Ak ešte nie sú úplne zrelé, dajte ich na mäkkú podložku a nechajte ich dozrieť pri izbovej teplote. Ako sa spozná, či sú figy zrelé? Ovocie je mäkké a ľahko praskne. Pozor: prezreté plody sú kašovité a rýchlo začnú kvasiť!

Hrušky

Hrušky sa veľmi zle skladujú. Rýchlo začnú hniť, preto bývajú v obchodoch často ponúkané ešte nedozreté. Potom je ich dužina tvrdá a nechutí veľmi dobre. Takéto hrušky sa musia ešte pár dní nechať dozrieť pri izbovej teplote.

Akonáhle šupka na hruške zožltne, začne hruška voňať. Vtedy chutí hruška najlepšie.

Hrušky obsahujú zo všetkých druhov ovocia najmenej ovocných kyselín. Preto chutia tak sladko. Hrušky sa dajú dobre zladiť s mnohými koreninami ako napríklad klinček, škorica alebo vanilka.

Zázvor obzvlášť vyzdvihne ovocnú arómu.

Pokvapkajte hrušku, tak isto ako jablko, po rozkrojení citrónovou šťavou, aby ste zabránili zhnednutiu dužiny.

Jablko

Žiadne iné ovocie nemá takú veľkú druhovú bohatosť.

Nikto nevie presne, koľko druhov jabĺk existuje na svete, ale určite ich je viac ako 20.000.

Kyslejšie druhy jabĺk ako napríklad Gloster, Boskoop, sa hodia na teplé dezerty alebo jablkovú štrudlu.

Sladké druhy, ako napríklad Coxova reneta alebo Delicious sa viac hodia do ovocných šalátov alebo tam, kde použité jablká už nebudete sladiť.

Podľa ponuky a chute sa vyplatí ochutnať aj zvláštne, neznáme druhy. Môžete sa dočkať prekvapenia.

Ak jablká ošúpete, pokvapkajte ich najlepšie citrónovou šťavou, inak začnú hneď hnednúť.

Jahody

Veľmi rýchlo sa pokazia. Už len jedna nahnitá jahoda môže nakaziť celý jahodový košík. Preto hneď po nákupe skontrolujte všetky jahody a vytrieďte poškodené.

Mango

Zrelé ovocie sa spozná hneď podľa intenzívnej vône. Okrem toho sa šupka ľahko poddá pri zatlačení prstom.

Mango skladujte oddelene od ostatného ovocia, pretože počas dozrievania uvoľňuje etylén. Vhodné na uskladnenie je sklo, kde aj ešte nezrelé plody rýchlejšie dozrejú. Niekedy to môže byť aj výhoda: Ak dáte napríklad vedľa zrelého manga nezrelé avokádo, rýchlejšie dozreje. V chladničke je uvoľňovanie etylénu viac menej blokované.

Melóny

Zrelé melóny sa dajú spoznať podľa ich intenzívnej vône. Nezrelé melóny pri izbovej teplote rýchlo dozrejú. Polky melónov, zamotané do fólie, môžete skladovať bez problémov pár dní v chladničke.

Orechy

Väčšina orechov sa zberá na jeseň. Orechy majú len obmedzenú trvanlivosť. Toto platí najmä pre vlašské orechy, ktoré kvôli ich vysokému obsahu oleja môžu začať zapáchať. Najdlhšie vydržia ošúpané. Kto si chce byť istý, mal by orechy skladovať v chladničke.

Pomaranče

Ak sa pomaranč obzvlášť chutne lesknú, má to jeden dôvod: Sú potreté vrstvou vosku, aby boli chránené počas transportu. Týmto spôsobom sú pomaranče odolnejšie a nevysušia sa. Ale na jedenie sa kôra nehodí. Takže ak budete potrebovať pri varení pomarančovú kôru, musíte si kúpiť pomaranče bez vosku. Pri veľa pokrmoch sú efektné pomarančové plátky. Stačí keď ošúpete pomaranč a ostrým nožom odstránite biele kôru.  Potom povykrajujte jednotlivé plátky, a to tak, že z mesiačikov odstránite šupku. Takto vzniknuté plátky pomaranča nielenže vyzerajú, ale aj veľmi dobre chutia, pretože žiadna horká šupka neruší lahodnosť.

Rebarbora

Pred úpravou rebarboru vždy ošúpte, lebo šupka obsahuje väčšie množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá môže vo väčších množstvách vyvolať zdravotné problémy. V podstate existujú tri rôzne druhy rebarbore, ktoré sa odlišujú vo farbe a kyslosti:

Zelenkastá rebarbora so zelenou dužinou, veľmi kyslá.

Červenkastá rebarbora so zelenou dužinou trochu horko kyslá

Červenkastá rebarbora s červenou dužinou a málo kyslá

Aj napriek kyslosti sa rebarbora varí vždy s citrónovou šťavou. Je to kvôli chemickej reakcii, pri ktorej zostane časť kyseliny viazaná. V chladničke by sa mala rebarbora uskladňovať iba pár dní. Ako kompót alebo džem sa dá rebarbora skladovať dlhšie.

Slivky

Pri nákupe ľahko spoznáte perfektné slivky: majú krásnu fialovú farbu, sú pevné a majú jemný biely voskový povlak, ktorý sa vytvoril priamo na strome a ktorý slivky takpovediac zakonzervuje a chráni pred vysušením. Čím viac ľudí sa sliviek dotýka, tým viac je tento povlak porušený. Preto by sa mali slivky umývať až tesne pred prípravou alebo jedením.

Takzvané domáce slivky vydržia najdlhšie v chladnom prostredí. Priamo v chladničke slivky stratia svoju arómu.

Vajíčko na mäkko, miešané vajíčka alebo dokonca pošírované vajcia nie sú také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. Ale so správnymi tipmi a trikmi sa to určite podarí.

Ako spoznám čerstvé vajcia?

Potrepte ich: Ak je vajce čerstvé, nebudete počuť žiadny zvuk.

Ovoňajte ich: Cez poréznu škrupinu prechádzajú aj pachy a vône. Ak je vajce pokazené, vonia nahnito, po sírovodíku.

Skúška plávania: Čerstvé vajcia neplávajú Skúste dať vajce do asi 1 L osolenej vody (cca. 100 g soli). Čerstvé vajce bude stále padať ku dnu, staršie vajcia (asi 7 dňové) klesnú ku dnu a postavia sa do vzpriamenej polohy kvôli vzduchovej komore. Staré vajcia (asi 10 dňové) plávajú už hore na povrchu.

Pri rozbití: U čerstvého vajca bielok úplne obklopuje žĺtok. Žĺtok je pevný a prehnutý smerom hore. Keď je vajce staršie, žĺtko sa rozleje.

Osvetlenie: Presvieťte vajce s baterkou a držte ho proti slnečnému svetlu. Čerstvé vajce je priesvitné a žĺtok sa zobrazuje v strede.

Na čo musím dbať pri varení vajec?

Ak vajcia, ktoré sú uložené v chladničke, dáte priamo do vriacej vody, ľahko prasknú. Preto je lepšie ich dať do studenej vody aelbo prepichnúť ihlou na tupom konci. Alebo nechajte vajcia vonku, aby mali izbovú teplotu.

Varenie vajec trvá rozdielne dlho, podľa ich veľkosti. Vyskúšajte to podľa nasledujúcich približných časoch:

3-4 minúty pre vajce na mäkko

asi 10 minút pre vajce na tvrdo, ak by ste varili dlhšie, môže žĺtko stmavnúť.

Volské oko: Nikdy nesoľte volské oko hneď po tom, ako ste ho dali do panvice, ale vždy chvíľu pred servírovaním, až keď je žĺtok stuhnutý. Inak sa vám vytvoria nepekné biele škvrny na žĺtku. Niektorí kuchári profesionáli odporúčajú vajce rozbiť do vymastenej chladnej panvice.

Šúpanie vajec: Čerstvo uvarené vajcia sa ťažko šúpu. Schladením v ľadovej vode si šúpanie uľahčíte. Porolujte vajce pár krát po pracovnej ploche, pokiaľ šupka nepopraská a nezačne sa odlamovať od vajca. toto vám šúpanie tiež uľahčí.

Pošírované vajcia: Pri pošírovaných vajciach sa vloží vajce do vriacej vody s octom, ktorá sa pred vložením lyžicou roztočí. Vo vode sa žĺtko obalí bielkom. Toto býva niekedy výzva aj pre náruživých domácich kuchárov. Ponúkame vám trik, ako sa vám pošírované vajce určite podarí. Malú misku si vyložte potravinárskou fóliou, do nej rozbijte vajce a z fólie urobte vrecko. Potom pošírujte vajce vo fólii.

Aké sú najbežnejšie chyby pri varení jedál z vajec?

Najmä pri pečení s vajcami sa robia chyby, ktorým sa dá ľahko vyhnúť. Ak robíte sneh z bielkov, dávajte si pozor, aby sa do bielka nedostal ani kúsok žĺtka. Inak sa vám sneh nepodarí. Ak ale šľaháte žĺtka do koláča, musíte mať trpezlivosť. Až keď dosiahne žĺtko dvojnásobný objem a jeho farba zostane pastelová, je správne vyšľahané a koláč bude nadýchaný.

K čomu chutí volské oko & Co obzvlášť dobre?

Klasicky sa volské oko podáva k raňajkám s opečenou slaninkou, ale chutí aj s krémovým špenátom. Obzvlášť chutne chutí ale volské oko na steaku.

Klasická praženica sa dá zjemniť pár kvapkami tekvicového oleja a stane sa z neho ozajstná pochúťka. Aj na jemné pásky nakrájaná hľuzovka alebo nasekané čerstvé bylinky sa hodia na ozdobu takéhoto jedla. A ešte jeden malý tajný tip: Rozšľahajte vajcia v miske a pridajte k nej šľahačku. Praženica bude lahodná a krémová.

Ak zeleninu smažíte, posypte ju trochou kypriaceho prášku – takto si udrží svoju farbu.

Chrumkavá zelenina – varte ju čo možno najkratšie.

Nakrájajte zeleninu na rovnako veľké kúsky, aby sa pri príprave rovnako varila.

Často stačí, keď zeleninu len krátko blanšírujete a potom krátko osmažíte na malom množstve tuku alebo podusíte v malom množstve vody.

Ak pripravíte zeleninu týmto spôsobom, zelenina si zachová aj cenné vitamíny a minerálne látky.

V parnom hrnci zostane zelenina čerstvá a chrumkavá.

Skladovanie zeleniny

Čerstvo pozberaná zelenina by sa mala hneď spotrebovať, čo je v podstate samozrejmosť.

Teplo a slnečné žiarenie sú najväčší nepriatelia chrumkavej čerstvosti zeleniny.

Ale nemalo by sa to preháňať ani s chladnými skladovacími teplotami. Väčšina druhov zeleniny sa skladuje najlepšie v chladnejšom prostredí (asi 4-6 stupňov) pri vysokej vlhkosti (70 až 80 percent). V bežnej domácnosti sa k tomu najlepšie hodí takzvaný zeleninový šuplík v chladničke. Je tam trošku vlhkejšie prostredie a teplejšie ako na ostatných úrovniach.

Mimo tohto šuplíka by sa mala zelenina v chladničke skladovať len zamotaná vo fólii alebo papieri, aby sa zabránilo strate vlhkosti. Ale zároveň by sme si mali uvedomiť, že niektorá zelenina sa vôbec nehodí k skladovaniu v chladničke. Takto nám napríklad cukina a baklažán zmäknú a nebudú vyzerať atraktívne. A napríklad rajčiny po jednom dni v chladničke stratia skoro všetku svoju arómu.

Zelenina obsahujúca vodu

Ako napríklad tekvica, cukina, baklažán alebo aj uhorky smažte vo veľkej a rozpálenej panvici. V opačnom prípade sa začne zelenina okamžite dusiť vo vlastnej šťave, prilepí sa na dno panvice a zostane nepríjemne kašovitá.

Preto urobte vopred tepelný test: keď kvapky vody „tancujú“ na dne panvice, je dosiahnutá optimálna teplota.

Ak máte väčšie množstvo zeleniny, robte to buď na dvoch panviciach alebo postupne.

Strukoviny

Šošovicu a fazuľu varte vždy v neosolenej vode, pretože inak predĺžite čas varenia a okrem toho, nebude strukovina nikdy mäkká.

Sušené strukoviny skladujte v chlade, suchu a v tmavých priestoroch.

Neolúpané strukoviny majú trvanlivosť asi rok, olúpané nie dlhšie ako 6 mesiacov. Potom hrášok, fazuľa alebo šošovica ani po dlhšom varení úplne nezmäknú. Preto nikdy nemiešajte zbytky s novo kúpenou strukovinou.

Príprava špargle

Špargľa sa varí v dostatočnom množstve slanej vody s trochou cukru.

Ak použijete kúsok masla, zabránite vysušeniu špargle. Takto sa špargľa obalí jemnou vrstvou chutného tuku.

Ideálny na varenie je špeciálny špargľový hrniec s praktickou vyberateľnou vložkou. Ak tento hrniec nemáte, môžete špargľu zviazať kuchynskou niťou.

Keď špargľu vkladáte do vody, mala by vrieť, potom by sa mal oheň stíšiť, aby sa to len jemne varilo.

Doba varenie závisí od veľkosti, približne 8 -16 minút. Špargľa nemôže byť rozvarená , ideálne je, keď je ešte trošku chrumkavá. To čo sa často odporúča, variť špargľu so starou žemľou, stačí použiť vtedy, keď je špargľa veľmi horká.

Po uvarení nechajte špargľu odkvapkať v sitku alebo na mriežke, aby nezriedila omáčku, ktorú s ňou budete podávať. Dala by sa použiť na odkvapkanie aj kuchynská utierka , ale môže odsať viac vody, ako chceme.

V prípade, že sa vám uvarí špargľa skôr, ako omáčka, zabaľte ju do potravinárskej fólie. Takto zostane špargľa dlhšie teplá.