Túto nátierku som skúšala prvý krát, na odporúčanie kamarátky, ktorá si ju doma pripravuje často. Cícer mám rada, už som ho pár krát varila, tak prečo nevyskúšať aj nátierku. Je fakt dobrá.
Nakúpila som viac balení bieleho tofu a nejak som na to zabudla, tak rozmýšľanie, čo si dnes uvarím k večeri bolo veľmi krátke :-).
Túto polievku som sa naučila variť v Nemecku, keď som tam robila au-pairku. Je trochu iná, ako tú, čo som poznala z domu, ale zachutila mi a keď si spomeniem, raz za čas ju pripravím. Je to taký nemecký eintopf.
Manžel si rozkázal k obedu fazuľovú polievku a ja som si spomenula na starý recept mojej babky, ktorý som ako dieťa mala veľmi rada a odkedy babka zomrela, som ho nejedla. Dostala som naň strašnú chuť a rozmýšľanie, čo k obedu bolo vyriešené.
Keď som už dlho nemala tofu k obedu, lebo som v poslednej dobe varila len mäso, mala som už absťáky, tak som si dnes k večeri urobila tofu s troškou čili…
A zas klasika po dlhšej dobe. Síce tento recept je náročnejší na čas, kvôli použitiu suchej fazule, ale kto sa ponáhľa, môže namiesto suchej fazule použiť z konzervy (minimálne 2 konzervy) a obed je uvarený do pol hodiny.
Máme doma radi strukoviny, cícer som ešte nikdy nerobila, tak som ho chcela vyskúšať, či bude mať aj toto u nás úspech, a malo, tak zaraďujem do jedálnička už aj cícer .
Máme doma radi chilli con carne, ale keďže sme mleté mäso doma nemali, ale zato manželka pokúpila balenia tofu, tak sme vyskúšali inú verziu, vhodnú aj pre vegetariánov, a to mäso tam vôbec nechýbalo.
Už som nevedela, čo navariť, tak som si spojila dve obľúbené polievky mojich detí a keďže som použila červenú šošovicu, ktorá sa rozvarí, tak som nemusela polievku ani zahusťovať.
Zase po dlhšom čase vyhrala u nás v kuchyni klasika, ale keďže som nemala namočenú šošovicu, tak som recept trochu upravila a použila šošovicu z konzervy, obed bol navarený rýchlejšie a chuť bola rovnako vynikajúca.