Ako si udrží zelenina svoju farbu? Keď zeleninu vložíte iba na krátko do vriacej vody a potom ju schladíte hneď v ľadovej vode, udrží si zelenina svoju krásnu farbu. Týmto postupom – v odbornej reči sa to nazýva blanšírovanie – si udržia hlavne zeleno sfarbené druhy zeleniny ako napríklad brokolica, zelené fazuľky alebo špenát krásnu zelenú farbu.
Ak zeleninu smažíte, posypte ju trochou kypriaceho prášku – takto si udrží svoju farbu.
Chrumkavá zelenina – varte ju čo možno najkratšie.
Nakrájajte zeleninu na rovnako veľké kúsky, aby sa pri príprave rovnako varila.
Často stačí, keď zeleninu len krátko blanšírujete a potom krátko osmažíte na malom množstve tuku alebo podusíte v malom množstve vody.
Ak pripravíte zeleninu týmto spôsobom, zelenina si zachová aj cenné vitamíny a minerálne látky.
V parnom hrnci zostane zelenina čerstvá a chrumkavá.
Skladovanie zeleniny
Čerstvo pozberaná zelenina by sa mala hneď spotrebovať, čo je v podstate samozrejmosť.
Teplo a slnečné žiarenie sú najväčší nepriatelia chrumkavej čerstvosti zeleniny.
Ale nemalo by sa to preháňať ani s chladnými skladovacími teplotami. Väčšina druhov zeleniny sa skladuje najlepšie v chladnejšom prostredí (asi 4-6 stupňov) pri vysokej vlhkosti (70 až 80 percent). V bežnej domácnosti sa k tomu najlepšie hodí takzvaný zeleninový šuplík v chladničke. Je tam trošku vlhkejšie prostredie a teplejšie ako na ostatných úrovniach.
Mimo tohto šuplíka by sa mala zelenina v chladničke skladovať len zamotaná vo fólii alebo papieri, aby sa zabránilo strate vlhkosti. Ale zároveň by sme si mali uvedomiť, že niektorá zelenina sa vôbec nehodí k skladovaniu v chladničke. Takto nám napríklad cukina a baklažán zmäknú a nebudú vyzerať atraktívne. A napríklad rajčiny po jednom dni v chladničke stratia skoro všetku svoju arómu.
Zelenina obsahujúca vodu
Ako napríklad tekvica, cukina, baklažán alebo aj uhorky smažte vo veľkej a rozpálenej panvici. V opačnom prípade sa začne zelenina okamžite dusiť vo vlastnej šťave, prilepí sa na dno panvice a zostane nepríjemne kašovitá.
Preto urobte vopred tepelný test: keď kvapky vody „tancujú“ na dne panvice, je dosiahnutá optimálna teplota.
Ak máte väčšie množstvo zeleniny, robte to buď na dvoch panviciach alebo postupne.
Strukoviny
Šošovicu a fazuľu varte vždy v neosolenej vode, pretože inak predĺžite čas varenia a okrem toho, nebude strukovina nikdy mäkká.
Sušené strukoviny skladujte v chlade, suchu a v tmavých priestoroch.
Neolúpané strukoviny majú trvanlivosť asi rok, olúpané nie dlhšie ako 6 mesiacov. Potom hrášok, fazuľa alebo šošovica ani po dlhšom varení úplne nezmäknú. Preto nikdy nemiešajte zbytky s novo kúpenou strukovinou.
Príprava špargle
Špargľa sa varí v dostatočnom množstve slanej vody s trochou cukru.
Ak použijete kúsok masla, zabránite vysušeniu špargle. Takto sa špargľa obalí jemnou vrstvou chutného tuku.
Ideálny na varenie je špeciálny špargľový hrniec s praktickou vyberateľnou vložkou. Ak tento hrniec nemáte, môžete špargľu zviazať kuchynskou niťou.
Keď špargľu vkladáte do vody, mala by vrieť, potom by sa mal oheň stíšiť, aby sa to len jemne varilo.
Doba varenie závisí od veľkosti, približne 8 -16 minút. Špargľa nemôže byť rozvarená , ideálne je, keď je ešte trošku chrumkavá. To čo sa často odporúča, variť špargľu so starou žemľou, stačí použiť vtedy, keď je špargľa veľmi horká.
Po uvarení nechajte špargľu odkvapkať v sitku alebo na mriežke, aby nezriedila omáčku, ktorú s ňou budete podávať. Dala by sa použiť na odkvapkanie aj kuchynská utierka , ale môže odsať viac vody, ako chceme.
V prípade, že sa vám uvarí špargľa skôr, ako omáčka, zabaľte ju do potravinárskej fólie. Takto zostane špargľa dlhšie teplá.
